Nie sme chovatelia včiel

My len máme ovocný sad.

A práve tento nás priviedol k chovu včielok samotárok. Totiž marhule, broskyne , čerešne nemal kto opelovať. Poznáte to - stromy v kvete a včiel doslova nikde. Pritom od nás boli úle včiel medonosných možno len 100 metrov. Lenže tie včelárove potvorky v čase kvetu nášho sadu buď ešte sladko spinkali v úľoch, alebo, keď už bolo teplejšie, vyrazili hromadne na repkové polia a na stromy kašľali. Hľadali sme teda alternatívu - áno rozmýšlali sme aj nad vlastnou rodinou kultivovaných včiel. Čmeliačiky boli tiež sympaťáci, ale tí na jar hniezda len zakladajú. My sme potrebovali práve na skoré jarné obdobie niečo odolnejšie ako medonoska - čo bude lietať aj pri nižšej teplote a zároveň to neodletí preč ma dlhšiu vzdialenosť. Trochu štúdia a objavili sme svet včielok murárok. Lietajú pri teplotách nižších o 5 stupňov ako bežné včely. Nie sú agresívne, a aj keď majú žihadlo musíte ich naozaj trápiť v ruke a donútiť k jeho použitiu. Naviac sú maximaĺne verné svojej lokalite.  Sú vlastne všade - ale máličko . Tak prečo im nepomôcť a získať tak do záhrady viacej  super pomocníkov.